Zdravím všetkých našich čitateľov! Dnes som si pre vás pripravila druhý článok z našej Dublinskej trilógie. No tentokrát sa nebudeme zameriavať na pamiatky a pekné miesta v Dubline, no pozrieme sa na maličkosti, vďaka ktorým sa pre mňa toto mesto stalo navždy čarovným.

Hudba

V Dubline nájdete veľmi veľa muzikantov. Sú takmer na každej populárnej ulici. Najznámejšia ulica pre pouličných umelcov je Grafton Street. Počas prechádzky touto ulicou som narazila minimálne na 5 pouličných hudobníkov.

Hudba je veľmi veľkou súčasťou môjho života. No myslím, že všetci sa zhodneme na tom, že hudba v slúchadlách nenahradí živú hudbu. Je naozaj krásne sa na chvíľu zastaviť a vypočuť si niekoho, ako hrá na hudobnom nástroji a spieva. Vždy, keď som videla na ulici nejakého pouličného umelca, zastavila som sa aspoň na malú chvíľu a užívala si prítomný moment. Zaručujem vám, že som vždy mala úsmev na tvári.

Umenie

Počas cesty v autobusoch som veľakrát videla naozaj nádherné kúsky umenia. Najčastejšie išlo o veľké steny, ktoré žiarili už z diaľky. V Dubline takýchto stien nájdete nespočetne veľa. Umenie tu naozaj prekvitá a každý milovník umenia si príde na svoje. No ak náhodou nie ste milovník umenia, nechodíte do galérií ani nič tomu podobné, presne tak ako ja, garantujem vám, že aj tak sa pri pohľade na nádherné maľby pousmejete.

Ľudia

Aj samotní ľudia v Dubline pôsobia veľmi príjemne. Takýchto ľudí samozrejme máme aj na Slovensku a v iných štátoch, a taktiež sa aj v Dubline nájdu ľudia, ktorí nie sú dvakrát príjemní. No väčšina ľudí, ktorých som počas môjho pobytu stretla boli naozaj priateľskí a milí.

Napríklad jeden čašník v reštaurácii mi pochválil bundu. Síce sa to nezdá ako niečo veľké, no vyčarilo mi to úsmev na tvári. Ďalší ľudia zas vtipkovali, iní mi povedali, že sú radi, že ma stretli a ďalšie tomu podobné veci. Nebol by jeden deň, keby by mi nejaký človek nezlepšil náladu.

Náhodné veci

Dublin je a navždy bude pre mňa mesto plné náhodných vecí. V tomto meste nie je nemožné nič. Nespočetnekrát som videla veci, pri ktorých som si povedala, že už ma neprekvapí naozaj nič.

Hneď v prvý deň extrémne pršalo a počas cesty na autobus som narazila na pána, ktorý v najväčšom daždi sedel na malom voze za koňom a krúžil dookola. Ľudí s koňmi som stretávala pravidelne.

Počas prechádzky mestom sme stretli skupinky ľudí, ktorí sedeli na malej plošine, ktorá bola poháňaná tým, že bicyklovali. Počas bicyklovania im hrala hudba a spievali si. Keď som toto videla prvýkrát, bola som v nemom úžase. No z tých ľudí vyžarovala neskutočne dobrá energia. Veľakrát som mala chuť si zaspievať s nimi.

Dvojposchodové autobusy

Túto časť berte trošku z rezervou :D. Isto si hovoríte, že autobusy sú všade a nie sú nič výnimočné a s tým súhlasím. No pre mňa bol malý zážitok aj to, že som prvýkrát sedela na hornom poschodí autobusu. Spolu s kamarátmi sme predné sedadlá na druhom poschodí označovali ako VIP sedadlá. Nikdy sme si nenechali ujsť príležitosť sadnúť si práve na tieto sedadlá.

Záver

Dublin na mne naozaj nechal skvelý dojem. Počas dvoch týždňov som tam zažila toľko neskutočných vecí, že by mi ani 5 článkov nestačilo na opísanie všetkého. Nebolo jediného dňa, kedy by som nemala úsmev na tvári a aj keď som mala zlú náladu, vždy sa našlo niečo alebo niekto, kto mi ju aspoň na krátky moment zlepšil.

Ak budete mať možnosť navštíviť Dublin, určite neváhajte. Garantujem vám, že toto mesto nebudete chcieť opustiť rovnako ako ja.

To je odo mňa na dnes všetko a budem sa na vás tešiť v ďalších článkoch!